reklama

Merithos I. - Dlha cesta

Všetci vedia, alebo tušia, že svet je hlava mŕtveho boha Merithsa, ktorú si nesie pod pažou. Svet bol vtedy úplne v mieri. Elfovia mali mestá po celej krajine. Ľudia len pomaly rozkvitali. Ale na svete boli ešte tvorovia, alebo skôr iní ľudia, ktorí chceli mať svet iba pre seba. Ich veľký vodca bol najodvážnejší hrdina. Žil na ostrove Surnx. Ostrov sa teraz volá podľa neho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Všetci vedia,alebo tušia, že svet je hlava mŕtveho boha Merithsa, ktorú si nesie pod pažou.

Svet bol vtedy úplne vmieri. Elfovia mali mestá po celej krajine. Ľudia len pomaly rozkvitali. Ale nasvete boli ešte tvorovia, alebo skôr iní ľudia, ktorí chceli mať svet iba preseba. Ich veľký vodca bol najodvážnejší hrdina. Žil na ostrove Surnx. Ostrov sateraz volá podľa neho.

Viedol aj armádu ČiernejTemnoty, ktorá ničila najväčšie príšery sveta. Elfovia pomáhali našim ľuďom stavaťsi mestá. Keď bolo Elfov a nás priveľa, začali sa Elfovia sťahovať naostrovy. Hranica bola na pohorí Rasloh. Surnx a jeho ľudia si povedali, že sa rozložiaaj za hranicami. Jeho armáda dobíjala všetky mestá, po ktorých zostávali ibaruiny. Porušili sľub o žití v mieri. Tlačili nás až k nášmu vtedajšiemu hlavnémumestu. Rada ľudí a elfov rozhodla: Armádysa spoja a potlačia vzburu sprisahaných ľudí. Kráľ Luferus bude viest vojska a vyhrávojnu. Boli to krvavé boje. Po poslednom boji prežil iba Luferus a Surnx. Bol todosť vyrovnaný súboj. No nakoniec Luferus nevládal a Surnx ho prebodol svojim ostrýmmečom. Luferusa pochovali do hrobky v Dirole. Na svete zostal ešte mladý mág.Volal sa Fézis. To bola naša posledná nadej. Surnx proti mágovi už nemal žiadnušancu, tak sa vzdal. Za to, čo spáchal musel pykať. Fézis ho zaklial na ľadovúsochu a poslal ho na ostrov Surnx. Vraj sa rozmrazil a doteraz tam panujesvojim oddaným vojskám. Teraz to už nie sú ľudia, ale Nemŕtvi. Keby nemaliSurnxa ako vodcu, nič také sa nestane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nemŕtvi ešte stále chcelimat celý svet iba pre seba. No neboli takí silní, ako predtým. Teraz sa obnovujúa my čakáme na ich útoky.

Elfovia si našli ostrovRunard, na ktorom doteraz žijú. Keď prechádzali na ostrov cez cestu v mori,napadli ich Nemŕtvi. Elfovia dobehli na ostrov a zrazu Nemŕtvi zastali arozutekali sa naspäť. Okolo elfov sa vytvoril ochranný obal, ktorý ich chránipred napadnutím Nemŕtvymi. Elfovia tam majú svoje hlavné mesto. V našom meste Parenaneje postavená socha Fézisa. Bol to náš najväčší hrdina, ktorý zachránil celýsvet. V krajine boli, aj sú ešte doteraz tvory, ktoré sa nazývajú Trollovia. Vždysi žili v mieri a nikto ich pritom nerušil. Každá ríša má svoju históriu. A to užby mal byť koniec našej histórie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Merithos

Prebúdzamsa na svitaní. Slnko na mňa hreje otvoreným oknom.

,,Juraj, prišiel nejaký vojak so správou! Vstávaj!"vraví mi môj kamarát Ramón. Nemám rád keď musím vstávať tak skoro! Obliekam saa bežím ku kráľovi.

,,Juraj, Ramón, mám pre vás úlohu!“ hovorí kráľvážne.„Musíte zohnať posily. K nášmu mestu Dirolu sa blížia tisíce Nemŕtvych.Úlohu musíte zobrať!"

„Takže akrozumiem, my dvaja máme zjednotiť vojsko?" pýtam sa s údivom.

,,Áno," vysvetľuje Kráľ.

Keby som bol kráľom ja, dal by som tú úlohu najlepšímhrdinom sveta, a nie obyčajným strážcom, ako sme my. Iba ak by sme za to niečodostali!

,,Čo za to môžemedostať?" pýtam sa teda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Čo by stechceli?" odpovedá kráľ.

Takže čochceme? Ja už viem čo! Hlavne aby sme sa stali hrdinami a nejaké zlato na prežitie.

,,Ramón? Chceš sa stať hrdinom a mat veľazlata?" pýtam sa Ramóna.

,,Áno pane! Už vieme, čo chceme! Chceme byt hrdinoviaa mat dosť zlata," hovorí Ramón Kráľovi.

,,Dobre. Ale musíte hneď vyraziť! Tu máte mapu a potom,keď sa pripravíte, dám vám kone a peniaze. Asi tak dvadsať talónov," hovoríkráľ a dáva mi do ruky mapu. „Dajte nám to radšej dotašiek na koňoch," hovorím a vraciam kráľovi mapu a peniaze.

,,Pod Juraj.Pripravme sa," vraví Ramón.

Vrátime sa do našej izby a obliekame si brnenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Chceš vôbec ísť?" pýta sa Ramón.

,,Či chcem? To som sa chcel spýtať teba, ale ty si mapredbehol. Jasné že chcem!" hovorím Ramónovi.

,,Keď si, tak poď! Vonku nás čakajú kone apeniaze," hovorím a vybieham von. Zastavujem sa pri koňoch a kráľ mi podávapeniaze.

,,Spravte tu úlohu, prosím vás," hovorí Kráľ.

,,Tak a môžme vyraziť!" hovorí spoza nás Ramón.

Nasadáme na kone a zakývame Kráľovi. O chvíľu sme zabránou. Za bránou som nebol už veľmi dlho. Naposledy asi pred piatimi rokmi, keďsom tam nechtiac vystrelil šíp z luku. Ale teraz je to už jedno!

Prekračujemebránu. Čaká nás putovanie po svete. Oproti nám je prekrásny svet, ktorý akobychcel, aby sme šli za ním.

Pri starom voze vidíme ľudí v otrhaných šatách.Chudáci ľudia! Ja som bol chudobný, keď som sa narodil, ale keď som saprihlásil k vojsku, odvtedy dostávam peniaze. Ramón bol bohatý od narodenia.Otca mal hrdinu. Dnes túži po tom, aby bol hrdinom tiež. To chcem aj ja.Keď splníme úlohu, stanú sa z nás hrdinovia!

,,Pozri na mapu, aké je najbližšie mesto,"hovorí mi Ramón.

Vyberám z tašky mapu a pozerám sa do nej.

,,Po ceste je Krasmin," vravím Ramónovi.

Tak teda ideme do Krasminu.

Zrazu sa niečo hýbe pár metrov pred nami.

Prichádzame bližšie a vidíme, ako muž bojuje sleopardom. Snažíme sa tam dostať, skôr než ho zabije, ale je neskoro. Leopard odtrhnemužovi hlavu a uteká preč s telom. Na zemi zostava iba hlava muža.

,,Fuj," vraví Ramón.

,,Nemôže tu len tak zostať hlava! Keby tadiaľ niekto šiel,tak sa zblázni. Pochováme ju," hovorím Ramónovi a mečom vykopem dieru. Potomtam hádžeme hlavu.

Dosť nepríjemný zážitok!

,,Nechcel bysom, aby sa mi niečo také stalo," hovorí Ramón.

,,Ale teraz sa ti to môže stať," smejem sa a naháňamRamóna.

Cválame a zastavujeme blízko pri hradbách maléhomesta. Zvonku vyzerá nádherne. Bránu stráži pár vojakov a jeden rytier na koni.

,,Pozri na toho rytiera," hovorí Ramón a pozerása na strážiaceho vojaka.

,,Čo je na ňom také zvláštne?" pýtam sa.

,,Má pekný meč!" hovorí Ramón.

Rytier má veľký, dlhý, ostrý meč a ohnivý štít. Naozaj,úžasný rytier!

,,Skadiaľ to môže mat?" pýtam sa Ramóna.

,,Neviem," vraví Ramón.

,,Nevadí, poďme," hovorím a cválam do mesta. Jeto mesto s plno obchodmi. Nemám rád také mestá!

Ani to tu nieje také pekné, ako sme si predstavovali.

,,Hej, Juraj, idem nakúpiť nejaké jedlo," hovoríRamón a beží k domu s nápisom: OBCHOD.

Idem sa zatiaľ poobzerať. Som zvedavý, akí sú tu ľudia.Hneď potom ideme za veliteľom. Prichádzam k starej babke a pýtam sa:

,,Môžem s niečím pomôcť?"

,,Daj si odchod!" kričí na mňa babka.

Hneď viem, akí sú tu ľudia!

Ramón vychádza z dverí obchodu s plnou taškoujedla.

,,Poď Ramón, ideme za veliteľom mesta," hovorím Ramónovi.

Prichádzame k domu, v ktorom by sa mal nachádzaťveliteľ. V dome sú všelijaké tvory o akých som ani nepočul. Príšery, veľké i malé,človek s hlavou žaby a kopytami.

,,Kde sme sa to dostali?" pýtam sa Ramóna.

Taký je z toho vystrašený, že má otvorené ústa a vôbecnereaguje.

,,Dobrý deň. Neviete, kde by som mohol nájsť veliteľa?"pýtam sa a dívam sa po izbe. Nejaký muž ma chytí za ruku a vedie nás doizby so zlatými dverami. Otvára ich a v izbe je mohutný chlapík so štyrmi očami.

,,Títo mladíci vás hľadajú," hovorí muž.

Veliteľ k nám prichádza a podáva nám ruku.

,,Pane, potrebujemezjednotiť vojsko a poslať ho do Dirolu," vysvetľujem.

,,No, neviem-neviem. Ale mam tu nejakých hrdinov, ktoríby mohli ísť s vami. A na to vojsko sa ešte pozriem. Hej Michael! Zavolaj ich dnu,"kričí veliteľ.

Do izby vchádzajúdvaja hrdinovia a pýtajú sa veliteľa:

,,Volali ste nás?"

,,Áno. Budete sprevádzať týchto mládencov na ceste doDirolu," vraví veliteľ. Hrdinovia súhlasia.

,,Pripravte sa a choďte!" hovorí veliteľ avenuje sa svojim záležitostiam.

Títo velitelia však ani nemajú veľa záležitostí! Určiteide hrať futbal a zabudne na všetko, čo sme mu pred chvíľou vraveli. Idemedole schodmi a vychádzame z dverí. Vidíme, ako nám nejaké malé príšery kradnúkone.

,,Stojte!" kričím a utekám za koňmi, lenžepríšery sú rýchlejšie a ja za nimi nestačím.

,,Zvyšok cestypôjdeme asi pešo a ani nevieme kadiaľ. Bola tam mapa," hovorí Ramón a sadási na zem.

Hrdinovia vychádzajú z dverí.

,,Ahojte. Ináč ja sa volám Juraj a toto je Ramón a právenám ukradli kone s mapou," predstavujeme sa.

Hrdinovia si dávajú dole helmy. Vyzerajú skoro úplnerovnako.

,,My sme dvojičky.Ja som Gerd a on je Sten. A kto vám ich ukradol?" pýtajú sa dvojičky.

,,Také malé príšery," hovorím.

Pozerajú na nás, ako na hlupákov a smejú sa.

,,To vôbec nie je smiešne!" hovorí Ramón.

,,Ale je. Sú to neškodné príšery," ešte stále sasmejú.

Dočerta! Lentak sme prišli o kone a mapu. Aspoň že máme peniaze.

,,Radšej si urobte menovky, aby sme vás mohli lepšie spoznať,"smeje sa Ramón.

,,Už bolo dosť rečí. Musíme vyraziť! A aké je vlastneďalšie mesto?" pýtam sa, lebo nemám mapu.

,,Kantis," vysvetľuje Gerd, alebo skôr Sten.

Vyrážame teda do Kantisu.

Je podvečer a pred nami je hlboký les.

,,Čo je to za les?" pýtam sa

,,Tajomný les, myslím, že tak sa volá," hovoríSten.

Vchádzame do neho so strachom. Takéto lesy sa mi vonkoncomnepáčia! Naháňajú mi husiu kožu!

,,Myslím, že som minule počul, ako sa niekto rozprávao tomto lese, ako ich napadli príšery. Bojím sa," hovorím.

,,Žiaden strach! My dvaja vás ochránime," hovoríGerd.

Niečo šuští v kríkoch a Ramón kričí od strachu. Dve malépríšery skáču spoza kríka a niečo mi strieľajú do krku. Asi je to uspávacia šípka.

,,Pomôžte mi!" kričím a pomaly zaspávam.

Je to sen, alebo naozaj? Nič nevidím, ani nepočujem,ale myseľ funguje. To sa môže prihodiť iba mne! Ja mám na také šťastie. Konečneotváram oči a na zemi vidím mŕtve príšery.

Ramón mnou trasie a hovorí mi:

,,Juraj si v poriadku? Nie je ti nič?Odpovedz!"

,,Som v poriadku. Bol som uspatý, ale mohol som rozmýšľať.Čo to bol za jed?" pýtam sa.

,,Vstávaj. Musíme spraviť oheň," hovorí Gerd.

Vstávam teda, beriem meč a idem do lesa na drevo.Zbieram, zbieram a vtom na mňa mieri lukom nejaký tvor. Vyzerá ako žena.

,,Vzdaj sa človek! Čo tu chceš?" pýta sa.

,,Zbieram drevo na oheň. Prechádzame cez les lebo musímesplniť jednu úlohu," odpovedám.

,,Akú úlohu?" pýta sa žena.

Neviem, či jej to mám povedať, ale do party by sa hodila.

,,Máme zohnať vojsko a poslať ho do Dirolu. Vieš, tamsa bojuje," prezrádzam napokon.

,,Áno viem. Brat tam šiel bojovať," vraví žena, pomalyskladá luk a pýta sa: ,,Čo keby som išla s vami?"

Hm, akosi častomi kradnú myšlienky. Jasné že pôjde s nami!

,,Áno môžeš, ale je to dlhá cesta," súhlasím ausmievam sa.

,,Ale musím to povedať mojim rodičom. Vlastne všetkým,"hovorí žena.

,,Idem s tebou. Dobre? Chcem sa pozrieť, kde žiješ,"vravím. Už viem, čo je to za tvora. Dávno ma to mohlo napadnúť! Veď je to čistýelf!

,,Pod, ak chceš," hovorí mi elfka, vedie ma ceztmavý les, až k ich malej dedinke.

,,Tu bývam," hovorí a ukazuje na dom, ktorý pripomínakostol.

Vo vnútri sedia dvaja elfovia. Muž a žena.

,,Dobrý deň," zdravím.

,,Dobrý deň človek, Janet pod k nám," hovoria aJanet, aspoň myslím, že tak sa volá, k ním prichádza. Niečo si spolu šepkajú.

,,Dávaj na ňu pozor! Chráň ju, aj keby by ti šlo o život,"hovorí mi elf.

,,Áno, budem!" odpovedám.

,,Ahoj mama, ahoj oco," zdraví im Janet.

Pri takých veciach sa väčšinou strápnim, ale terazsom to vydržal.

,,Janet, zaveď ma na miesto, kde sme sa stretli, leboja tento les vôbec nepoznám," hovorím Janet.

Znova ma vedie, tentoraz naspäť a medzitýmberiem drevo zo zeme. Prichádzame ku kamarátom, ktorí už majú spravený oheň.

,,Kde si bol tak dlho? A kto je to?" pýta sa Ramón.

,,Toto je elfka Janet. Aspoň si myslím, že sa tak volá.Rodičia ju tak oslovovali," predstavujem Janet.

,,Áno, volám sa Janet," hovorí elfka.

,,No a toto je Ramón, Gerd a Sten," predstavujemostatných.

,,Ahoj," zdravia Janet.

Máme ďalšieho do partie a teraz môžme ísť spať.

,,Ideme už spať?" pýta sa Ramón, ktorý mi zasakradne myšlienky.

Čo ich hovorím nahlas?

Líhame si na zem. Vlci zavýjajú a príšery vydávajú všelijakézvuky. Dúfam, že zaspím.

Je ráno a svietia na nás lúče slnka, aj keď sme pod hustýmistromami. Asi som prvý čo vstal, lebo všetci ležia na zemi.

Oheň asi pred chvíľou zhasol, stále je cítiť dym. Vstávam,pozerám do tašky s jedlom, ktorá je prázdna, okrem zemiakov.

,,Ramón!" kričím.

Ramón skáče na rovné nohy a berie do ruky meč.

,,Čo chceš? Zobudil si ma a strašne som sa zľakol!"hovorí mi Ramón a zasa si sadá na zem.

,,Prečo si nič nekúpil?" pýtam sa.

,,Nerob si zo mňa žarty, veď som nakúpil plnú tašku,"hovorí Ramón unavene.

,,Pozri! Nič tu nie je!" hovorím a ukazujem mu vnútrotašky.

,,Čo?!?" pýta sa Ramón prekvapene a pozerá do prázdnejtašky. Zobúdzajú sa aj ostatní.

,,Nerobte taký krik," hovoria nám.

Tam, ako ležalataška, sú stopy nejakého zvieraťa.

,,Ramón, poď za tými stopami!" hovorím Ramónovi.

,,Počkajte na nás," hovoria ostatní, keď počujúnáš rozhovor a balia si veci.

Stopy vedú ďalej do lesa. Vychádzame z lesa a stopy idúešte ďalej.

Pred nami je starý dom a počuť z neho zvuky. Vchádzamednu. Vo vnútri sú ľudia a jedia naše jedlo.

,,Hej! To je naše jedlo!" kričíme na nich.

,,Prepáčte. Nevedeli sme, že je vaše," hovorí žena.

,,To bol náš pes Alik, ktorý vám ukradol jedlo" hovoríjeden z mužov.

,,Tak nám dajte aspoň trochu, keď nemáte čo jesť "hovorím ľuďom.

Vracajú nám tašku s jedlom. Ramón asi kúpil dve tašky.Teraz sa konečne najeme.

,,Janet? Nevieš kde je najbližšie mesto?" pýtamsa.

,,Blízko je Kantis. Poďte zavediem vás tam,"hovorí Janet a vychádza z dverí.

Ideme po cestičke a nad nami letí zvláštny tvor. Teloleva, krídla a hlava orla.

,,Čo to je?" pýtam sa.

,,O ňom ste nepočuli? Veď je to Grifón," vysvetľujeJanet.

Blížime sa k mestu Kantis. Vchádzame a ľudia si nás obzerajú,akoby nikdy nevideli vojakov.

,,Poďte, tamto je dom a v ňom je veliteľ,"ukazujem na dom, ako v meste Krasmin.

Veliteľa strážiarytieri, ktorí nás púšťajú do vnútra. Je tu veľa ľudí, veliteľ sedí na stoličkepri stole.

„Čochcete?" pýta sa.

,,Prichádzame so správou o Dirole!" hovorímveliteľovi, ktorý vyzerá dosť silný, takže ho dlho nebudeme obťažovať.

,,A čo?" pýta sa.

,,Mame zjednotiť vojsko a poslať ho do Dirolu," hovoríRamón.

,,Pošlem tam našich vojakov, ale musíte splniť úlohu.Zabite veľkého obra Sornasa!" hovorí veliteľ.

Čo to je za vojaka? Neznášam takých ľudí!

,,To má bojovať jeden, alebo všetci?" pýtam sa.

,,Po jednom," smeje sa veliteľ.

Pozeráme na seba a ťahám kamarátov na bok.

,,Kto pôjde bojovať? Pôjdem ja," hovorím.

,,Nie, ja chcem ísť bojovať," vraví Ramón.

,,A keď ja pôjdem?" pýta sa Gerd.

,,Bože! Kým sa vy dohodnete, bude mŕtvy na zemi," hovorí nám Janet.

,,Čo?" pýtame sa prekvapene.

,,Áno. Dobre ste počuli. Ja idem! Veliteľ, idem ja!"vraví Janet veliteľovi.

Veliteľ nás vedie do arény, kde sa odohrávajú boje.Sornas ju tam už čaká. Proti nemu má bojovať? Nespravodlivý boj!

,,Ideš ty?" pýtam sa.

,,Už som povedala!" hovorí zaťatá Janet a vchádzana bojisko.

Obor ju ihneď napadne, ani si nestihne vybrať meč.Janet však zaútočí a poreže mu ruku.

Obor sa naštve a hádže Janet o zem. To musí bolieť!Janet sa nevzdáva a skáče mu na hlavu. Zapichne mu meč do krku. Sornas padá nazem. Je mŕtvy!

„Výborné Janet!" kričíme.

,,Nič to nebolo. Proti takým som zvyknutá bojovať,"vraví Janet.

,,Teraz ich tam pošlete?" pýtam sa veliteľa.

,,Áno. Presvedčili ste ma," súhlasí veliteľ a odchádzaod nás.

,,Ideme radšej do nejakej krčmy?" pýtam sa.

Všetci súhlasia, takže môžme ísť. Vychádzame z arénya vedľa nás vľavo je krčma. Otvárame dvere a sadáme si za stôl najbližšie prednami.

,,Barman! Päť pív!" kričí Gerd.

Zase na nás všetci pozerajú, ako vtedy, keď sme prišlido mesta. Čo na nás môže byť také zvláštne?

,,Čo sa tak pozeráte? Nikdy ste nevidelihrdinov?" chváli sa Sten.

Zozadu sa ozýva chladný hlas, ako keby niekto predchvíľou pil strašne studené pivo: ,,Ty že si hrdina?"

,,A čo si myslíš, čo som?" zlostí sa Sten a otáčasa.

Za ním stojí muž zahalený v plášti, s kuklou nahlave.

,,Prepáčte. Nevedel som kto ste," dostáva zoseba bledý Gerd.

Muž sa otáča, zasa si sadá na svoje miesto a pozerána nás.

,,Kto to je?" pýta sa Ramón.

,,To je známy zlodej Veľký Zub!" hovorí Gerd.

Barman k nám prichádza a dáva nám päť pív.

,,Koľko to bude stáť?" pýta sa Sten.

,,Sto talónov," vraví barman.

,,Zbláznili ste sa? Veď máme len tridsať!" hovoríSten.

Asi to nemal povedať,lebo barman nás chytá a vyhadzuje z krčmy.

,,Pozrite," hovorím a ukazujem na tabuľku s nápisom:,Bez talónov nevstupovať!´

,,Ja by som to vybavila," hovorí Janet a vstávazo špinavej zeme.

,,Poďme radšej z tohto mesta preč," hovorím.

Počúvnu ma a odchádzamez mesta. Pri bráne je tabuľa a na nej napísané: ,Arath päťdesiat kilometrov.´ Z mesta odlietajúGrifóni a na nich ľudia.

Dostávam nápad!

,,Čo keby sme si zalietali na Grifónoch?" prednesiemsvoj návrh.

,,Áno," súhlasí Gerd a všetci s ním.

Vychádzame hore schodmi na hradby. Stojí tu človek apri ňom Grifóni.

,,Mate ešte voľných Grifónov?" pýta sa Janet človeka.

Muž prikyvuje hlavou. To asi znamená, že má!

,,Takže päť lístkov," poprosí Janet.

Muž vyberá papier a napíše: „Dvadsaťpäť talónov!Kam chcete letieť? Arath, Tarak, Krasmin?“

,,Arath," odpovedám.

Nasadáme na Grifónov a letíme von z mesta.

Prechádzame cez všelijaké krajiny. Je tu tak nádherne,až mám chuť letieť celý život. Pod nami je púšť a blížime sa k malému mestečku.

,,Prečo sme nešli do nejakého iného mesta?" pýtamsa.

Na prvý pohľad je vidieť, že v tom meste nebudú žiadnivojaci. Škoda! Minuli sme veľa peňazí pre nič za nič! Pristávame na mäkkémiesto, vystlaného slamou.

,,Ale ja som počul, že tu sa zdržiava veľa vojakov. Vrajtu predávajú najlepšie brnenia," hovorí Sten.

,,Tu a vojaci? Podľa mňa tu nebude anijeden," hovorí Ramón.

Prichádzam k okraju vnútorných hradieb a vidím niečo neuveriteľné.

,,Poďte sa rýchlo pozrieť," vravím a stále pozerámna tu neuveriteľnú vec. Všetci pribiehajú a čudujú sa ako ja. Je tu asi tisícľudí a z toho skoro všetci vojaci!

,,Hehe, čo som vravel?" hovorí Sten. Bežíme doluschodmi hradieb a zastavujeme sa pri obchodoch. Ešte musíme ísť k správcovi mesta.

Dostávame sa ku správcovi a vravím mu:

,,Pane, idetedo vojny pri Dirole?"

Veliteľ sa otáča.Má vtáčiu hlavu. Také niečo som ešte nikdy nevidel!

,,Áno! Už sa ma na to pýtal veliteľ mestaKrasmin," odpovedá polozviera- poločlovek.

,,A môžme sa tu ubytovať na jednu noc?" pýta saJanet.

,,Už mi to vravel veliteľ. Máte prichystaný aj nocľah,"vraví správca.

Veľmi dobrý človek. Teda zviera! Takých mam rád, nietakých, ako bol ten veliteľ v Kantise.

,,Ďakujeme,"hovoríme a odchádzame.

,,Čo to bolo?" pýta sa Ramón.

,,Videl si!" odpovedá Janet.

Prichádzame do jediného hotela v mestečku. Vlastne tonie je hotel, ale krčma.

Pýtame sa barmana:

„Povedal vám veliteľ, že tu máme prísť?"

,,Číslo osem," hovorí barman a ukazuje naschody.

Kráčame poschodoch a sme pri dverách číslo osem. Otvárame dvere, izba je nádherná. Všetkoje upratané, akoby tu mal prísť sám kráľ. Hneď si líhame do postelí a zaspávame.Teda aspoň ostatní!

Vonku búrka, ale bez dažďa a ani nefúka vietor,zvláštne. Na púšti je to asi tak. Zaspávam.

Prebúdzam sa zo sna. Bojoval som s veľkým drakom, ktorýna mňa šľahal plamene. Ja som bol tuším hrdina. Mal som prekrásny dlhý meč, ktorýsa ligotal a štít vyzdobený diamantmi a rubínmi. Lenže prišli Nemŕtvi. Dosťdlho som bojoval, ale nakoniec ma zabili a draka si nechali, ako svojho koňa.Celkom pekný sen! Nebudem vylihovať v posteli, mám iné povinnosti.

,,Budíček, spachtoši, vstávať!" kričím.

,,Ešte chvíľu," hovorí spod vankúša Ramón.

,,Za tu chvíľu, kým ty budeš spať, zomrú ďalší traja ľudia,"hovorím.

Ostatní ma poslúchajú, lebo vstávajú, ako na rozkaz.

,,Ramón! Musíme sa ešte najesť!" kričím.

Ramón vstáva a hľadá si niečo.

,,Neviete kam som dal ponožky?" pýta sa Ramón.

Niekto klope na dvere. Janet otvára a do izby prichádzachlapec s raňajkami. Raňajky do postele! To sa mi páči! Jedlo krásne rozvoniavaa hneď sa do toho púšťame. Je to chutné, ale nemá to na Parenánske zemiaky.

Posledne zvyšky jedla nechávame na tanieri, lebo sme užplní.

,,Tak a môžme znovu vyraziť," hovorí Janet a otváradvere.

Vychádzame z krčmy a ideme cestou cez bránu. Na púštisú len dve cesty. Jedna je užšia a druhá širšia. Niečo sa pohlo, no nebolo to veľmividno, lebo oproti nám svieti slnko.

,,Vytaste meče! Bude sa bojovať," rozkazujem.

Tieň vyskakuje spoza veľkej skaly a za ním ďalší štyria.Vietor nás ovieva a oni sa k nám približujú.

,,Čo tu robia Nemŕtvi?" pýtam sa.

Ku mne skáčejeden z nich a vyťahuje dýku, ktorú mi chce vraziť do hrude. Lenže ja som rýchlejšía robím mu to isté, čo chcel on. Meč má zapichnutý v hrudi blízko srdca. Aspoňmyslím, že Nemŕtvi majú srdce. Všetci Nemŕtvi sú už na zemi, ale i Ramón.

,,Čo sa ti stalo Ramón?" pýtam sa.

,,Ja nechcem zomrieť," plače Ramón.

Janet mu dáva dole brnenie a pozerá na ranu. Je lentrochu škrabnutý a hneď by mal zomrieť?

,,Ramón! Veď to je len škrabnutie," hovorím.

Janet vyberá z vrecka rastlinku a vytriasava z nejsemienko. Priloží mu ho k rane a ako zázrakom sa mu rana hojí.

,,Odkiaľ máš takú vec?" pýta sa Gerd.

,,To je rastlinka Datis, ktorá uzdraví ranu. Chcelaby som mať incibilus. Keď zomrieš, tak ťa môže oživiť. Zatiaľ som ju všaknenašla," vysvetľuje Janet.

,,Ramón! Si už v pohode?" pýtam sa.

Ramón pomaly otvára jedno oko a obzerá si miesto, kdeho porezali.

,,Ja žijem!" kričí od radosti.

,,Jasné, že žiješ. Veď to bol len maličký škrabanec,"hovorí Janet a podáva Ramónovi ruku, aby vstal.

Pred nami sú dve cesty.

,,Ktorou pôjdeme?" pýtam sa.

,,Touto," hovorí Janet a ukazuje na cestu, ktorávedie doprava.

Radšej ju poslúchneme. Ideme dlho a končíme pri starommoste, na spadnutie.

,,Takže tadiaľto asi nie! Môžme sa vrátiť," vravíSten.

Na druhej strane sú veľké, pokrútené stromy. Ja bysom šiel na druhú stranu. No pod nami je obrovská čierna priepasť, ktorá je už určitehladná a čaká na nás.

,,Nie. Uvidíme, čo nás môže čakať," hovorí Janeta vykročí na most.

Len čo naň položí nohu, hneď vŕzga, ako šialený.Janet radšej cúvne.

,,Máte nejaký nápad, ako sa dostaneme na druhústranu?" pýtam sa.

Gerd si zloží ruksak a vyberá dlhé lano.

,,Ramón, poď ku mne. Zaviažem ťa a pôjdeš na druhústranu. Ty sa rozviažeš a podržíš lano, lebo vyzeráš najsilnejší. Potom pôjdemejeden po druhom. Dobre?" vysvetľuje Gerd.

,,Ramón že vyzerá byť najsilnejší??? Pchá!" hovoríJanet.

Ramón je už zaviazaný a prechádza cez most. Ten zasa vŕzga,ale vyzerá, že to vydrží. Už je na druhej strane a Janet je pripravená. Zostávamuž len ja. Vykročím na most a trasú sa mi nohy aj ruky. Na nič nemysli Juro! Mámtoľko myšlienok, až mám pocit, že mi vybuchne hlava. Pot mi kvapká z tela,ako voda v jaskyni. Strašne sa ľakám, lebo niečo praská. Kamaráti na mňa kričia,ale ja ich nepočujem, pre ten silný hluk. Zozadu sa trhá lano a ja bežím. Most padáa ja s ním. Čo teraz so mnou bude? Toto sú asi posledné sekundy môjho života!

Úplne zabúdam, že som priviazaný k lanu. Sťahuje sami okolo tela, nemôžem poriadne dýchať. Ostatní ma vyťahujú nahor. Mal som veľkéšťastie!

,,Ďakujem," hovorím už na pevnej zemi.

Pred nami je krajina plná pokrútených stromov, vysokejtrávy a lúk.

,,Toto je nádhera," hovorí s úžasom Ramón.

Ja sa ešte spamätávam z príhody, čo sa pred chvíľoustala. Ale krajina ma začína zaujímať, tak radšej vstávam zo zeme. Blížim sa klúke plnej kvetín.

,,Ľahnime si tu," hovorím a hodím sa do trávy.

Vietor fúka okolo mňa a tráva ma hladká. Nevšimol somsi, že blízko je vysoká hora. Ale nie až taká vysoká, aby sme na ňu nevyliezli.

,,Poďme na tú horu," hovorí Ramón.

Kamene sú šmykľavé, asi tu pršalo. Je namáhavé dostaťsa na vrch. Šplháme nahor a napokon sa dívame na krajinu.

Vidím akési jazero, les a dedinu a ďalej len samé lúky.Nikto nič nehovorí, asi to znamená, že môžme ísť pokojne dole.

Čo je zatmenie?Slnko niečo zakrýva, dopadá na nás iba tieň. Otáčame sa. Príšera, ktorá vyzeráako veľký vták, na nás škrieka.

,,Utekajme!" kričím a bežím dole.

Zrazu sa potknem a padnem na ruky. Meč odletí ďaleko odomňa. Som bezmocný. Bolí ma noha.

,,Pomôžte mi!" kričím.

Vták sa ku mne približuje a usmieva sa. Vták a usmievaťsa? Ale tento sa naozaj usmieva! Niečo okolo mňa zasviští a zapichne sa mu to dobrucha. Je to Ramónov meč.

,,Ďakujem," vravím a zdvíham sa zo zeme.

,,Nemáš za čo. Som na to zvyknutý," chváli saRamón a vyberá meč z vtákovho brucha.

Ostatní ku mne pribiehajú a ospravedlňujú sa:

,,PrepáčJuraj. Neobzerali sme sa za seba."

,,Nevadí. Aspoň že tu bol Ramón," hovorím.

,,Ako sa vlastne dostaneme do Tarku?" pýta sa Ramón.

Úplne sme na to zabudli a za to môže Janet.

,,Hm. Neviem, poďme ďalej," hovorí Janet aodkopne kamienok, ktorý padá z veľkej výšky.

Vyberáme sa teda dole kopcom. Po chvíli dorazíme kjazeru. Voda je priezračná, vidno až na dno.

,,Takú priezračnú vodu som ešte nikdy nevidel," hovoríGerd.

Vo vode sa niečo hýbe veľkou rýchlosťou. Vyskakuje znej nejaký vodný tvor. Zrejme je to delfín.

,,Nebojte sa! Ja vám neublížim. Nechcete sa prepraviťna druhy breh?" náhli sa delfín.

Čože??? On vie rozprávať???

,,Kto ste?" pýta sa Janet delfína ktorý vyzerá užveľmi unavený.

Zrejme je tu už dlho.

,,Bol som pútnik. Hľadal som si prácu vo svete.Opustil som ročného syna a zveril ho do rúk staršej dcére. Keď som šiel toutokrajinou, narazil som na kúzelníka. Hneď ako si ma všimol, zoslal na mňa kúzlo,ktoré ma spútalo ako tisíc reťazí. Povedal mi, že budem zakliaty, ako delfín. Aešte mi povedal, že keď preveziem na druhý breh aspoň jedného človeka, kúzlobude zničené. Žiaľ, nikto tadiaľto zatiaľ neprešiel. Uväznený som už dvadsaťrokov...Nechápem, prečo to spravil. Ten kúzelník bol určite Nemŕtvy," vysvetľujedelfín.

Pozeráme na neho s otvorenými ústami.

,,Fakt sa vám toto stalo? Keď nájdeme toho kúzelníka,pomstíme vás," vravím.

,,Pomstíme? Mali sme za úlohu sprevádzať vás! Nič takérobiť nebudeme!" zlostí sa Gerd.

Radšej ho nebudem provokovať.

,,Ďakujem. Poďte, nasadnite na mňa," hovorí nedočkavodelfín.

,,Áno. Vlastne aj my chceme ísť na druhústranu," vraví Janet a nasadá na delfína.

Nohy máme namočené v studenej vode a pohýname sa zmiesta. Delfín pláva plnou rýchlosťou, lebo sa nevie dočkať, kedy sa premení načloveka. Na druhom brehu zosadáme z delfína a ten sa odrazu dvíha do výšky.

Okolo neho iskria milióny maličkých hviezdičiek. Krútisa vo vzduchu a pomaly sa premieňa na človeka. Na zem padá už ako človek. Nie mladý,ale starý!

,,Ste v poriadku?" pýtame sa ho.

,,Áno. Cítim sa skvele! Ďakujem za všetko. Musím už ísť,"vraví bývalý delfín a uteká smerom k hore. Vidíme, ako sa driape do kopca.

,,Nezabudli sme mu povedať, že tam už nie jemost?" pýtam sa.

,,To je mi úplne jedno," smeje sa Sten.

Oproti nám je les. Nevyzerá strašidelne, takže by smením mohli pokojne prejsť.

,,Ideme, alebo zostávame?" pýta sa Ramón.

V tomto lese nebude veľa príšer. Podľa mňa žiadna.

Prechádzame tichou časťou lesa, do miest s visiacimipavučinami.

,,Aj vy z toho mate zlý pocit?" pýta sa Janet.

Z neďalekej jaskyne sa niečo ozve.

,,Bojím sa," vzlyká Gerd a skrýva sa za mňa.

Vraj hrdina! Ale chova sa, ako malé dieťa!

Veľký pavúk vychádza z jaskyne, ako valiaca savoda. Vyťahujeme meče, ale ja jediný naň útočím. Pavúk mi strieka pavučinu na meča odhadzuje ho ďaleko odo mňa. Janet útočí, zasekáva meč pavúkovi dobrucha. Život má na vlásku, ale ešte má veľa síl.

Pamätám si, ako mi dedko raz povedal:

,,Juraj, keď niekdenarazíš na pavúka, odsekni mu nohy!"

Je to náhoda? Alebo si vymýšľam? Už ani neviem, ale vyskúšamto!

Ramón mi hádže meč. Odseknem pavúkovi nohy. Pavúkzomiera. Asi to bola pravda!

,,Dobre Juraj, učíš sa!" smeje sa Ramón.

,,Nemáme veľa času. Približujú sa ďalšie, ale menšiepavúky!" kričí na nás Sten.

Berieme nohy na plecia a utekáme von z lesa. Myslelsom si, že to je pekný les! To musí byť každý les hrôzostrašný? Prechádzameokolo posledného stromu. Vyzerá ako socha obra. Pavúky sa zastavujú a hľadia nanás guľatými očami.

,,Ako to, že na nás ešte neútočia?" pýta saGerd.

,,Chránia si iba svoje teritórium. Tu už nemajú čo hľadať,” vraví Janet.

,,Aha, hlupáci! Čo nevedia, že sme im zabili starúmamu?" smeje sa Gerd.

Za nami je užlen dedina. Tam nám musia povedať kadiaľ sa ide späť. Len či to sú ľudia!?!

,,Zaklopte niekto," hovorím už pri bráne.

Janet klope a nejaký tvor otvára dvere.

,,Len toto nám chýbalo!!! Sú to trollovia!Kanibali!" kričí Janet.

Chce sa rozbehnúť, ale troll ju chytá pod krk avtiahne ju do pevnosti. Na rade sme my! Vyberáme meče spoza chrbta a útočíme naTrollov. Smrdia, ako spotené topánky. Možno aj trikrát viac. Smrad nás však nemôžeodradiť od toho, aby sme ich zabili!

Z brány vychádza oveľa väčší Troll a chytá nás. Niečoma udrie do hlavy.

,,Kde sme?" pýtam sa v čudnej miestnosti.

Možno nás zjedia, keď sú to kanibali

,,Sme v trollskom dome, sme zviazaní a za pár minút znás bude polievka. Alebo praženica," hovorí Janet so skleslým úsmevom.

Ani nevieme, že za nami stojí troll a pozerá sa na nás.Zvonku je počuť hluk, akoby na seba kričali. Troll vybieha z domu a nechávanás osamote.

,,Ramón? Nemáš náhodou ešte ten nôž, čo si si niekedynechával pre slabé chvíle?" pýtam sa zamyslene.

,,Áno! Úplne som na neho zabudol," hovorí Ramóna s námahou vyberá z topánky nôž. Reže a dostáva sa z lana.

,,Rýchlo! Rozviaž nás!" kričím Ramónovi.

Sme rozviazaní a chystáme sa utiecť z domu,otvárame dvere a vidíme, ako trollov niekto napadol. Zrejme to sú Nemŕtvi.

,,A je to ešte horšie!" hovorí Janet.

,,Poďme. Je vyrazená brána. Mame šancu na útek,"hovorí Sten a vybieha z domu.

Pribiehajú k nemu však traja Nemŕtvi a hneď naň útočia.

,,Zachráňme ho!" kričí Janet.

Nemŕtvi sú vo výhode, lebo majú brnenie, ako pancier korytnačky.Niekoľko trollov k nám prichádza a útočí na Nemŕtvych.

,,Viete, oni sú dosť hlúpi," hovorí Janet.

Aj to na nich vidno! My máme ďalšiu možnosť na útek. Lenžev bráne je niečo zaujímavé. Veľká noha v bráne je jav, ktorý sa nevidí každý deň!

,,Čo to je?" zakoktáva sa Ramón.

Vyššie nad hradbami je ešte niečo zaujímavejšie, akotá noha. Je to hlava!

,,Už viem, čo to môže byť," vraví Ramón.

,,OBOR!" kričí Janet a chce prejsť cez bránu.

No obor rozbíja hradby a zašľapuje každého, kto muvojde pod nohy. Uhýbame sa jeho krokom.

Troll prichádza bližšie a strieľa lukom do obra.

,,Ja by som to nerobila," hovorí Janet.

Obor zdvíha trolla a hádže ho do dreveného domu.

,,Utečte!!!" kričím.

Obor si nás všíma a zase nás chce zašliapnúť. Noha padána zem a my skáčeme cez bránu. Také je to zemetrasenie, až sa mi trasie hlava.Asi tri metre napravo od nás je veľká jama.

,,Skočte do tej diery!" kričím a vrhám sa donej.

Obor si nás už našťastie nevšíma, lebo by tu bolajeho zbraň: noha. padajú na nás kamienky s hlinou a slnko nakukuje spoza roha.

,,Pozrite sa z diery," hovorím.

Janet sa zdvihne a vykukne. Rýchlo však skočí nasvoje miesto.

,,Veď na nás útočia Nemŕtvi," skríkne Janet.

Neverím jej. Radšej sa pozriem sám.

,,Má pravdu. Útočia Nemŕtvi," hovorím.

Sú tesne pred nami a pochodujú smerom na dedinu.

Nemŕtvi dupú po zemi, akoby do nej chceli urobiťdiery. Zrejme sú na niečo nazlostení. Nad nami sa objavujú nohy a prekročiajamu. Asi ju nevidia. Všetci sú už v dedine a my môžme konečne utiecť.

,,Teraz bežme!" kričím a vybieham z diery.

Skrývame sa za veľkú skalu.

,,Nevideli nás?" pýta sa Ramón.

,,Asi nie. To by do nás strieľali šípmi," hovoríJanet a pozerá na zvláštnu krajinu pred nami.

Dokrvavasfarbené nebo vyzerá, akoby bolo mŕtve. Krajina pod nadvládou temnoty má na človekazlý vplyv. Kam sme sa to vlastne dostali? Teraz sme už asi úplne mimo Taraku.

,,Zvláštna príroda," hovorí Gerd.

,,To nie je ani príroda. Je to len krajina bez vody.Slnko ju až tak vysušilo, že pôda je popraskaná,“ hovorím.

Ďalšia krajina je pred nami.

,,Postavme sa medzi túto krajinu a tamtú," hovoríSten a dáva si jednu nohu do ďalšej krajiny.

,,Som veľký pán. Uctievajte ma," uškŕňa sa Gerd.

Na vyschnutej cestičke nachádzame stopy topánok. Takénosia vojaci.

,,Čo tu robia stopy?" pýta sa Ramón.

,,To neviem. Ale viem, že pôjdeme za nimi," hovorím.

Stopy nás vedú ďalej, k veľkej skale s dverami.

,,Dvere v skale? Čo tu bývajú škriatkovia, alebo čo?"pýta sa prekvapene Sten.

Aj mne sa to zdá veľmi čudné. Priblížim sa k dverám aklopem na ne. Počuť kroky a ozýva sa chrapľavý mužský hlas:

,,Čo tu robíte pútnici?"

,,Stratili sme sa. Pomôžte nám," vysvetľujem.

Muž nám otvára dvere a vedie nás do tmavej jaskyne.Je tu veľmi strašidelne. Muž otvára ďalšie dvere, kde je už viac svetla. Je tamveľa ľudí. Asi sú to vojaci, ale majú na sebe staré brnenia. No nie len starébrnenia, aj oni sú starí.

,,Dobrý deň. Chceli by sme vedieť, kadiaľ sa ide doDirolu?" pýtam sa.

,,Do Dirolu sa ide po ceste. Zrejme ste zablúdili, keďžeste sa zastavili," hovorí starý muž.

,,Áno, zablúdili sme. Nechce ísť náhodou niekto snami?" pýtam sa presvedčivo.

Všetci sa rozosmejú a najbradatejší vojak hovorí:

,,Nevidíte, že sme starí? Nevychádzali sme vôbecvonku. Iba po jedlo. Ale veľa zvierat tu nežije, takže ich tu musíme chovať. Akýje vlastne dnes rok?"

,,No dobre. Necháme tých starcov, aby tu strávili ďalšíchsto rokov, poďme preč," hovorím presvedčivo, aby šli s nami.

,,Počkajte! Môže s vami ísť iba náš najmladší člen,"hovorí vojak a lúska prstom.

Z rohu niečo vychádza. Nie je to človek, iba keby tobolo babätko. Ba, ani dieťa to nie je. Je to pes.

,,Akože? Toto je váš najmladší člen? Tak dobre, poďmeradšej preč. Ďakujem a tešilo ma," teraz hovorím vážne.

Odchádzame z tejto jaskyne. A zase do paradajkovejkrajiny. Tak ju budem volať, lebo vyzerá, ako rozpučená paradajka. Len tak z ničohonič zabreše pes.

,,Ako ho budeme volať?" pýta sa Janet.

,,Keby sa volal ako ja, nebolo by zle," hovoríGerd.

,,Čo keby sme ho volali Zafír? Podľa kameňa," vravíJanet.

Celkom pekné meno!

,,Ale prečo práve podľa kameňa?" pýtam sa Janet.

,,Len tak mi prišlo na rozum," vysvetľuje Janeta hladká Zafíra.

,,Čo keby sme ho volali Zemiak? Tiež mi to prišlo narozum!" provokuje Sten a usmieva sa.

,,Ty! Nerob si zo mňa vtipy!" kričí a zároveň sasmeje Janet.

Dostávame sa k starému pútaču. Sú na ňom dve šípky. Jednaukazuje smer: „Blah' Vizaahk“, druhá: „Tarak“.

,,Tá prvá šípka je asi Trollská dedina, od ktorej smeprišli," hovorím.

Dostávame sa do ďalšej zelenomodrej krajiny.

,,Často sa tu menia krajiny, že?" vraví Ramón.

,,Áno," súhlasí Janet.

Po dlhej ceste sme konečne v Taraku. Blízko je mesto.Bránu stráži niekoľko rytierov v prekrásnych brneniach.

Tlupa vojakov na koňoch vychádza z brány. Asi idúniekam bojovať. Možno aj viem kde!

,,Spýtajme sa ich, kam idú," hovorím, bežím kvojakovi na čiernom koni a pýtam sa: ,,Hej vy! Kam idete?"

,,Do Dirolu. Ak chcete, nasadnite si na kone, čo súna konci," vysvetľuje vojak a ukazuje na kone bez pánov.

,,Dobrý nápad, ideme," hovorí Janet a nasadá.

Chudák Zafír! Nemôže ísť na koni. Ale výhoda je, žema štyri nohy.

,,Ani sme sa nevyspali a hneď vyrážame?" smutne hovoríRamón.

,,Zasa by sme išli sami. Takto je menšia pravdepodobnosť,že nás niekto zabije," hovorím Ramónovi.

,,To je pravda," vraví.

,,Zastavme sa u veliteľa," hovorím a cválam k obrnenémuvojakovi.

,,Pane, my sme mali za úlohu ísť do Dirolu, tak smesa k vám pridali," hlásim veliteľovi.

,,Dobre. Zostaňte pri mne," odpovie rytier.

My ho počúvneme a zostávame pri ňom.

Dirol

Sme v lese a prechádzame cezmost nad riekou. Bojím sa, či nenarazíme na pascu. Mam také tušenie, že niečona nás striehne.

Na takom strašidelnom mieste môžu byť tie najzúrivejšiea najväčšie príšery. Ale tlupa vojakov nás určite ochráni. To by musela byť dosťsilná príšera. Za tým lesom je už konečne Dirol. To mi pred chvíľou povedal veliteľ.Blížime sa na koniec lesa. Zo stromov vychádzajú čudné zvuky.

Akoby dupot koní.

,,Aj vy to počujete?" pýtam sa.

,,Áno. To spia stromoví ľudia, dryády. Žijú vo vnútristromu. Urobí sa tam dosť veľké miesto. Asi na sto dryád. Nechápem, ako môžebyť v strome taký veľký priestor!" vysvetľuje Janet.

Mam zvláštny pocit. Ježia sa mi chlpy na rukách. Niečosa určíte deje! Silný vietor nás ofukuje, ako dych obra a vtáci škriekajú. Blížisa nebezpečenstvo.

,,Mali by sme vytasiť meče. Nepáči sa mi to," hovorírytier.

Vojaci ho počúvnu a vyťahujú meče. Zrazu nás prikrývatieň, akoby sa schyľovalo k búrke. No nie je to búrka, ale nejaký tvor.

,,Útočí na nás drak!" kričí veliteľ.

Hneď mi sklesáva úsmev a trasiem sa.

,,Draka som ešte nikdy nevidel! To budú šalieť u násv Parenane, keď im to vyrozprávam," teší sa Ramón.

,,Na tvojom mieste by som nebol šťastný. Zožerie ťa apotom budem rozprávať na tvojom pohrebe, ako ťa spapal dráčik," hovorím Ramónovia on hneď zbledne.

Drak priletí spoza stromov a chytá prvého vojaka na ktoréhodočiahne. Lukostrelci do neho pália a drak na nich nechápavo pozerá.

Pomaly k nim prilieta, akoby sa chcel hrať. Zrejme hoto vôbec nebolí. Nadychuje sa a šľahá na nich horúci plameň, ktorý je cítiť ažk nám.

Už teraz sú z nich grilovane kurčatá.

,,Ako ho skolíme?" pýtam sa.

,,Možno keď sa nažerie, odíde," smeje sa rytiera ukazuje na tučného rytiera, ktorý sa potí od strachu.

,,Teraz vážne neviem," vysvetľuje veliteľ.

,,Ale ja viem. Juraj, daj sem svoj meč," hovoríJanet a ja jej podávam svoje žezlo. Drak lieta sem a tam, útočí na brániacichsa vojakov. Janet vystihne ten správny okamih a skáče na draka. Nechce mu odseknúťhlavu, ale ide smerom ku chvostu.

,,Čo robíš? Veď mu odsekni hlavu!" kričím Janet.

Nič nehovorí, ale stále sa blíži ku chvostu. Berie simeč a odsekáva mu ho.

,,Pomýlila si sa? Teraz si odsekla chvost a niehlavu!" kričím na Janet.

Drak sa zdvíha do výšky a hneď sa rutí strmhlav dole.Tesne nad zemou Janet odskočí a drak sa zapichne do zeme, ako šíp. Smejem sa,lebo spáchal samovraždu. Hlina sa rozsype na všetky strany a Janet to stihnelen tak-tak.

,Náhoda," hovorí Ramón smutne.

Asi si myslel, že je najlepší, keď zabil veľkého vtáka.Teraz ho Janet prekonala. Bude sa s tým musieť zmieriť.

,,Ako si vedela, že ho tak zabiješ?" pýtam sa nechápavo.

,,Čítala som o tom v jednej knihe. Volala sa: ,Ako zabiťdraka´," smeje sa Janet, opráši sa od hliny a chváli sa: ,,Keby stema tu nemali, tak ste možno teraz mŕtvi!"

,,Keby sme ťa tu nemali, tak by si nás nezaviedla cezvšetky tie krajiny," hovorím a uškŕňam sa.

,,To je tiež pravda," odpovie zamyslenea okusuje si nechty.

Vojaci sa spamätávajú z drakovho útoku a nasadajú na kone.

,,Veľmi dobre slečna! Môžem vás zobrať do hlavnejjednotky?" pýta sa pyšne rytier. Dúfam že povie: ,Áno! Mohli by viac zarábať.´

,,Nie ďakujem. Mám v pláne iné veci," vravíJanet.

,,Boli by ste najlepšia," chváli ju veliteľ.

Ani si nevšímame, ako sa dostávame von z lesa a prednami je veľký hrad. Sme v Dirole.

,,Konečne! Dáme si preteky?" pýta sa Gerd a cválana koni ku hradu.

,,Ten kto prehra, platí nám pivá," kričím vovetre.

Sú to preteky ako o život. Musím vyhrať. Nesmiem platiťpivá, nesmiem! Je to veľmi tesné. Gerd ma náskok, lebo začal prvý. Lenže nie jetaký dobrý jazdec. Ja som posledný a Dirol je už veľmi blízko. Akoby zázrakompredbieham Ramóna, Janet, Stena a napokon predbieham aj Gerda! Som víťaz! K bránepricválam prvý, neplatím pivá a som najlepší jazdec. Alebo mám najrýchlejšieho koňa?Teraz neviem. Ramón je posledný, takže pivá platí on.

,,Ramón. Takže náš pozývaš, dobre? Nie, dobre ale určite,"upozorňuje ho Gerd. Čakáme kým dôjdu ostatní,aby sme sa dostali do Dirolu.

Všetci sme už tu a veliteľ klope na veľkú bránu. Muž otvárabránu a káže nám, aby sme ho nasledovali. Ani sme sa nespamätali a hneďideme bojovať? Oni nás asi mučia! Strážca nás vedie na dvor, kde stojí muž v dlhomzlatom plášti. Chránia ho strážcovia. Veliteľ prichádza ku kráľovi.

Asi je to kráľ lebo ma zlatú korunu na hlave. Niečosi šepkajú a veliteľ prichádza zasa k nám. Strážca nás znova vedie, lenžetentoraz k hradbám.

,,Takže deti. Počúvajte. Tu sa stretneme o pár minút,kým sa najete. Potom ideme hneď bojovať. Nejaké otázky?“ pýta sa veliteľ.

Jeden sa hlási a veliteľ ho vyvoláva.

,,Pane. Čo mam robiť, keď narazím na Nemŕtveho?"pýta sa rytier.

,,Musíte ho zabiť," odpovedá veliteľ na otázku.

Neviem, či to hovoria vážne, alebo sú takí hlúpi?!?

,,A ešte niečo! Nemŕtvi dobili posledné línie vojakova už len my im stojíme v ceste. Teraz sa môžte rozísť!" hovorí veliteľ a odchádzaniekam.

,,Ramón. Ešte nám dlžíš pivá," hovorím a ostatnísa smejú.

,,To nebol vtip. Ja som to myslel vážne," vravímnechápavo.

,,Ahá," smeje sa Janet.

Neviem, čo je na tom vtipné? Ale smejem sa i ja.

,,Za chvíľu vás to prejde," mrmle si jeden vojakpopod nos.

,,Odpáľ," hovorí Sten nervóznemu vojakovi.

,,Poďme radšej do tej krčmy," hovorí Gerd ablíži sa k hostincu.

,,Zostaňme vonku. Tu je lepšie," hovorím a sadámsi na kamennú stoličku pod strieškou. Objednávame si pivá a hneď ich aj prinášajú,akoby vedeli že prídeme.

,,Keď vyhráme bitku, pôjdeš s nami Janet?" pýtamsa.

,,Áno, určite. Domov sa už nikdy nechcem vrátiť. Malasom byť kráľovnou mesta," hovorí Janet.

,,Pustite sa do jedla," vraví Gerd.

Pred chvíľou tu žiadne jedlo nebolo. Asi spadloz neba!

,,A vy ostatní, pôjdete?" pýta sa Janet.

,,No určite. Splníme si svoju úlohu a zostaneme tu.Iba ak za rok kým si oddýchneme," vysvetľuje Sten.

,,Budete spať letno-zimný spánok?" pýtam sa s úsmevom.

,,Áno. Také niečo," vysvetľuje Sten.

Dojedám posledne zvyšky a hádžem ich vyhladnutému Zafírovi.

,,Už ste dojedli? Môžeme ísť?" pýtam sa a vstávamz kamennej stoličky.

Prichádzame na miesto, ktoré nám určil veliteľ.Ostatní vojaci čakajú už len na nás.

,,To sme boli až tak dlho?" pýtam sa Ramóna.

,,Asi hej," vraví Ramón.

Až teraz vidím, ako sa tisíce Nemŕtvych približujú k hradbám.Slniečko prekrásne svieti a nebo je modré. Bude krvavý boj a je krásny deň.

,,Budete musieť bojovať, deti. Nemajte s nimi zľutovanie.Musíte vyhrať, lebo Ríša ľudí a elfov zanikne! Vaše deti im budú slúžiť a to všetkobude kvôli vám. Takže zoberte všetky sily, ktoré mate a zabite každého, čo vámvojde do cesty!" vysvetľuje veliteľ, ako na pohrebe.

,,Áno pane!" súhlasia vojaci.

Blízko hradieb sa už rozostavujú nemŕtvi. Asi som tozariekol, lebo mraky zakrývajú slnko a obloha sa premieňa v hmlu. Skoro nič cezňu nevidno. Iba kamarátov, čo sú pri mne. Z hmly je počuť zvuk, ktorý sa podobatrúbkam. Je to asi pokrik do boja.

,,Pripravte sa lukostrelci! Keď poviem páľte, tak páľte!"kričí rytier.

,,Vidíte niečo cez tie helmy?" pýta sa Janet a vruke má luk.

Pochod Nemŕtvych je silný, ako vtedy pri Tirolskejdedine. Ich brnenia sa búchajú o seba a vydávajú zvuk, ako zvon.

,,Ešte nepáľte!" kričí veliteľa vysvetľuje: ,,Čakajte, kým ich nebudete vidieť! Ale keď ich vôbecnebudete vidieť, páľte podľa zvuku!".

Na miesto, kde je aspoň trochu vidno dochádzajú Nemŕtvi.

,,Páľte!!!" vrieska veliteľ ako šialený.Lukostrelci pália, ale nemôžu sa dobre trafiť.

Z hmly na nás vyskakuje Nemŕtvy a chce nás zabiť.Janet ho zabije skôr, než dopadne.

,,Ako sa tu dostal?" pýtam sa.

,,Vôbec neviem," hovorí Gerd a zaostruje oči dohmly. K hradbám sa dostávajú Nemŕtvi s rebríkmi.

,,Zvaľte ich!" kričí veliteľ.

Pokúšam sa o to, ale rebrík je veľmi ťažký. Ostatními pomáhajú, ale nejde to. Medzitým sa dostávajú k bráne s obrovským kmeňom stromu.Konečne ich vidíme jasne a tak môžu páliť lukostrelci. Tí, čo držali strom padnúna zem a padá aj kmeň, a rozmliaždi nepriateľov. Ďalej nevidím, kvôli tej hlúpejhmle. No viem si predstaviť, čo sa stalo. Po rebríkoch sa vyšplhajú Nemŕtvi a zabíjajúchudákov rytierov.

Vojak vedľa nás sa asi zbláznil, lebo kričí a skáče z hradieb,ako samovrah. Dopadá na Nemŕtvych a zabíja ich, ako malé deti. Nežije dlho, prepichneho dlhá kopia.

,,Chudák blázon," smeje sa Sten.

,,To nie je vôbec smiešne," zlostí sa Janet a zabíjaďalších nepriateľov. Niečo cvaklo, ako keby vystrelili šíp. Ale obrovský šíp. Vidímlen, ako na nás letí kotva. Uhneme sa jej. Zasekne sa do hradieb.

,,Čo to do pekla je?" pýta sa Ramón.

,,Nevidíš?" pýta sa Janet.

Škoda, že nie je na lane. Keby bola, tak ju môžme odseknúť.Ale ona je na reťazi. Šplhajú sa po nej Nemŕtvi, ako akrobati. Zrejme na nej cvičiadenne.

Z hmly sa vynárajú draci.

,,Len toto nám chýbalo," hovorí Gerd a skrýva saza Janet.

Draci šľahajú oheň na bezbranných vojakov, ktorí sa ukrývajúpod štítmi. Mám zrak upretý na drakov a nevšímam si bojujúce vojsko.

K nohám mi dopadá mŕtvy nepriateľ. Zase ma niekto zachránil.Och nie! Prilietava jeden z drakov.

,,Skry sa!" kričí na mňa Ramón a sadá si za múr.Drak sa ide nadýchnuť. Som mŕtvy?!? Vtom naň skáče veľký vták.

,,Pozrite, zachránila nás letka Grifónov," kričíGerd.

Desiatky Grifónov útočia na drakov a strelci strieľajúdo Nemŕtvych.

,,Tu už nemáme čo robiť. Poďme dole k bráne," hovoríma zbieham po schodoch. Ostatní idú za mnou. Desiatky vojakov držia bránu, alebezúčelne. Nepriatelia ju prerážajú a útočia. Hádžu kópie do našich rytierov, ktorípadajú na zem. Nepriatelia sa dostávajú za bránu a zabíjajú nás. Pribiehajúposily a odrážajú útok.

Nemŕtvi sa stiahnu. Asi sme ich porazili.

,,Hurá!" radujú sa vojaci.

,,Zaútočia ešte raz! A ešte silnejšie," vraví kráľ,ktorý si sedí na stoličke. Vstáva a vyberá zlatý meč, aký som videl vo sne.

Má pravdu. Veľký obor preráža otvorenú bránu a zaháňasa sekerou. Len tak nás mláti. Asi má z toho radosť! Kráľ prichádza k obrovi a zapichnemu meč do kamenného brucha. Obor vybuchne, ako bomba. Kamene sa rozletia. Pár ľudíto zadlávi.

Nechcel by som takto zomrieť!

,,Poďme zasa hore," kričí Ramón a beží poschodoch. Sme na hradbách. Za Nemŕtvymi vidíme niečo zvláštne. Stovky trollov!Asi nás prichádzajú zachrániť. Vždy nás zachráni ich hlúposť.

,,Ešte, že jestvujú trollovia," smeje sa Janet.

,,Veď práve," vravím a škrabem sa za uchom.

,,Vojaci! Príďte dole k bráne! Zaútočíme!" kričíveliteľ.

,,Mne sa už nechce behať po tých schodoch," vravíSten vykračuje na schody.

,,Ani mne, ale musíme," hovorím a tiež idemdole.

Teraz je asi jediná možnosť, ako ich zničiť. Pri branévojaci vyskakujú na kone.

,,Zaútočíme! Rýchlo na nich nabehneme! Zničíme tých otrasnýchNemŕtvych!" kričí veliteľ a zdvíha ruku.

,,Hurá do boja!!!" kričia vojaci a cválajú bránou.

,,Počkajte na nás," hovorím a nasadáme na kone, ktorétu zostali. Rútime sa na Nemŕtvych, ktorí na nás pomaly nastavujú kópie.

My sme však rýchlejší a zúrivo na nich skáčeme. Je tomasaker! Ich obri a draci sa zabíjajú medzi Grifónmi a rytiermi na koňoch.Lukostrelci sa odstreľujú z jednej strany, na druhú. V strede boja vidím zvláštnehoNemŕtveho. Má krátke vlasy a čierne brnenie. Koruna na hlave sa blyští namodroa dlhý meč vydáva ostré zvuky, keď sa ním oháňa. Pochopil som, že je to ich kráľ.Počkať?!? Áno! Veď to je sám veľký Surnx!!!

Poviem to i Janet.

,,Kto je Surnx?" pýta sa Janet.

,,Alenikto," hovorím a rozmýšľam.

Mam ho zabiť?Alebo čakať na niekoho, kto to urobí?

Okolo nászatiaľ krúži opustený Grifón.

Dostávam nápad.

,,Janet. Zdvihni ma," rozkazujem.

,,Čo?" pýta sa Janet.

,,Žiadne čo, ale zdvihni ma!" hovorím a Janet mazdvíha do výšky. Grifon prelietava a ja sa ho zachytávam. S ťažkosťami na neho nasadáma ani si neuvedomujem, že na ňom neviem lietať. Keby tu aspoň bol návod!

,,Juraj, chytaj!" hovorí Janet a hádže mi luk.

Toto som potreboval! Pozerám sa na draka, ktorý je blízko.Nevidím ho dobre, ale pokúsim sa! Strieľam, no drak sa uhýna a šíp si nájde inýcieľ. Neviem aký, ale škoda! Musím draka nalákať pod kráľa a odseknúť mu chvost,aby ho zabil.

Drak si ma všíma, približuje sa ku mne, ako nazavolanie. Hehe, ani som ho nemusel trafiť! Ale teraz musím spraviť kaskadérskykúsok.

Postavím sa na Grifóna a skáčem na útočiaceho draka.

,,Nad kráľa, nad!!!" hovorím nezmyselne drakovi.Držím sa chvosta a čakám, kým bude nad kráľom. V pravom okamihu mu odseknemchvost. Padáme na zem. Skáčem z neho a padám dole. Grifon letí pod mňa a ja naneho dopadám.

,,Ďakujem ti," hovorím Grifónovi a vidím ako na Surnxadopadá drak. Grifón ma kladie na zem a ja z neho zoskakujem.

Trollovia idú z jednej strany, my z druhej. Vyhráme to! Žije už len niekoľko Nemŕtvych.Lenže už vôbec nevládzu. Tí sú už teraz stratení!

,,Vyhrali sme!!!" kričíme a náš krik sarozlieha po na celej krajine.

,,Sme bohatí!!!" kričíme s Ramónom.

,,Akože bohatí?" pýta sa Janet.

,,Mali sme splniť túto úlohu a za jej splneniedostaneme zlato a budeme hrdinovia!" radujem sa. Spomeniem si na mŕtveho Surnxa.

,,Zabil som Surnxa!" kričím a vojaci sa namňa dívajú. Odťahujem draka a pod ním nie je nikto! Ako to? Veď ho rozmliaždildrak?

,,Nie, nikoho som nezabil. Bol to len vtip," upokojujemvojakov.

Kráľ pristúpi k najvyššiemu trollovi a podá mu ruku, ktorúsi potom rýchlo utrie do plášťa. Takto sa uzatvára priateľstvo medzi trollmi a ľuďmi!

Ale stále ma štve, že Surnx tam nie je! Bude to záhadanavždy. Možno to ani nebol Surnx. No ja si myslím, že bol a on sa znovu zrodína svojom ostrove. Zase zjednotí armádu a zaútočí. Lenže, bude to trvať dosťdlho.

Na zemi zostávajú tisíce mŕtvych ľudí, ale aj mnoho Nemŕtvych.Tí čo prežili, sa poberajú do mesta, kdebudú oslavovať až do rána.

,,Takže Janet, ideš snami?" pýta sa Ramón.

,,Áno idem. Ale najprv sa zabavíme v meste,“usmeje sa Janet.

Konečne oddych podlhom putovaní. Splnili sme úlohu, ktorú nám dal kráľ. Práve sme ju dokončili.

Teraz sa môžeme v kľude vrátiť spať do mesta. Po namáhavejbitke je najlepšie osprchovať a ľahnúť si do pohodlnej postele.

V celom meste sa oslavuje, ľudia tancujú a my sizatiaľ hľadáme nocliah.

Máme šťastie, lebo v hneď prvom hoteli nás pohostinneprivítajú.

Prichádzame do izby a ja si líham ako prvý. Už sa minechce sprchovať.

,,Myslíš žezaspíš?” pýta sa Janet, ,,Zajtra o dvanástej musíme isť.”

V hlave sa mitvoria myšlienky o celom putovaní. Zasa naspäť do nášho mesta Parenanu? Čo keďtento raz nebudeme mat šťastie a niekomu sa niečo stane? Už radšej nemyslím,lebo nezaspím.

Juraj Staviarsky

Juraj Staviarsky

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ehm, som Juraj Staviarsky :) Mam 13 rokov... Ine sa o mne neda povedat, iba ze pisem knihy (napr. Merithos 1,2,3) Mam naplanovanu dalsiu knihu ktoru napisem ale ta by mala byt uz dlha :P Zoznam autorových rubrík:  BooksSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu